Prinášame Vám sériu rozhovorov s odborníkmi, ktorí sa vo svojej praxi denne stretávajú s tým, ako dnešný digitálny svet ovplyvňuje vývin detí. Naším cieľom je priniesť rodičom zrozumiteľné, odborné a zároveň praktické informácie, ktoré im pomôžu lepšie sa zorientovať v tejto téme.
Naším prvým hosťom je skúsená klinická logopedička PaeDr. Barbora Bunová, PhD., ktorá sa logopédii venuje 40 rokov. Prinášame jedinečný pohľad založený na dlhoročnej praxi, porovnaní vývinu detí kedysi a dnes. Dozviete sa, prečo čoraz viac detí začína hovoriť neskôr, aké zmeny odborníci pozorujú vo svojich ambulanciách a čo všetko ovplyvňuje vývin detskej reči. Venovať sa budeme aj vplyvu smartfónov, tabletov a obrazoviek, kedy sa stávajú problémom, ako pôsobia na detský mozog a prečo je dôležité ich v ranom veku obmedzovať. Zároveň priblížime kľúčové míľniky vo vývine reči, vysvetlíme, kedy je oneskorenie ešte v norme a kedy už treba spozornieť. Ponúkneme konkrétne odporúčania, ktoré môžu rodičia robiť pre zdravý jazykový a komunikačný rozvoj svojich detí.
Aké zmeny vo vývine detí, najmä v oblasti reči a komunikácie, v posledných rokoch vo svojej ambulancii pozorujete?
Je čoraz viditeľnejšie, že pribúda detí, ktoré začínajú neskoro rozprávať a majú výrazné problémy s vývinom jazykového systému. Jednou z vecí, ktoré sa podľa mňa zmenili, je to, že rodičia sa s deťmi od malička menej rozprávajú a deti majú menej „napočúvaný“ jazyk. Kedysi sme oveľa viac počúvali hovorené slovo ako rádio, či večerné čítanie rozprávok deťom, ale aj bežné rozhovory pri obede a podobne. Je veľmi dôležité, aby mali deti napočúvaný jazyk. Dnes prichádza väčšina podnetov cez obraz, nie cez sluch. A práve to sa na vývine reči výrazne podpisuje.
Ako podľa vás vplývajú smartfóny a tablety na najmenšie deti?
Čím skôr sa malé dieťa dostáva do kontaktu s mobilom alebo tabletom, tým väčšie riziko to predstavuje pre jeho jazykový vývin. Dnes je bežné, že vidíme 6 až 8 mesačné dieťa držať mobil či tablet. Takéto deti môžu začať rozprávať oveľa neskôr. Zároveň platí, že tieto technológie dráždia centrálny nervový systém. Reč a jazykový systém dozrievajú veľmi citlivo, bývajú zasiahnuté medzi prvými.
Znamená to, že každé používanie mobilu automaticky spôsobí vážny problém?
Takto jednoducho to povedať nemožno. Dôležitá je najmä pravidelnosť a vek dieťaťa. Ak má veľmi malé dieťa mobil v ruke denne, hoci aj krátky čas, ide o opakovaný tlak na štruktúry dôležité pre jazykový vývin. Nie je to o jednej výnimočnej situácii, ale o každodennom návyku. A práve ten môže byť problémový, najmä v ranom veku.
Keď dieťa začína rozprávať neskôr, môže to byť spôsobené tým, že nervové centrá potrebné pre reč sa ešte úplne nevyvinuli, čo môže byť čiastočne ovplyvnené častým používaním mobilov a tabletov. Dá sa táto oneskorenosť dohnať pravidelným cvičením a venovaním sa dieťaťu, môžeme podporiť jeho rozvoj reči a prekonať zaostávanie?
Plasticita mozgu je síce veľká, no záleží na príčine, prečo reč zaostáva. Rozlišujeme oneskorený vývin reči a narušený vývin reči. Pri narušenom vývine ide o poškodenie mozgu v oblastiach, ktoré zodpovedajú za jazykový systém. Takéto deti už nedobehnú vývoj reči podľa bežných míľnikov a často sa u nich neskôr objavujú ťažkosti s učením a dlhodobé problémy s vyjadrovaním.
Nejde pritom len o správnu výslovnosť. Dôležité je, aby dieťa rozprávalo gramaticky správne, obsahovo zrozumiteľne a aby dokázalo porozumieť iným. Ide o celý jazykový systém, o schopnosť komunikovať tak, aby sme boli pochopení a zároveň rozumeli ostatným.
Narušený vývin reči vzniká v dôsledku poškodenia mozgu, či už počas vnútromaternicového vývinu, pri pôrode alebo krátko po narodení, napríklad pri vážnych úrazoch alebo ochoreniach mozgu.
Čo sa týka technológií, tie mozog dieťaťa poškodzujú menej dramaticky a nespôsobujú priamo narušený vývin reči. Veľmi však záleží na tom, ako často majú deti v ruke mobil. Príliš časté používanie môže negatívne vplývať na štruktúry mozgu súvisiace s vývinom jazykového systému.
Ak sa stane, že rodičia nevedome nechávajú dieťa denne používať mobil alebo tablet a nerozvíja sa jeho reč, a dieťa príde vo veku 2–3 rokov s oneskoreným rozvojom reči, dá sa tento stav ešte zvrátiť? Môže pomôcť obmedzenie používania obrazoviek a intenzívnejšia podpora reči doma?
Možnosť dohnať oneskorený rozvoj reči závisí od toho, na akej úrovni je rečový vývin dieťaťa, nie od jeho fyzického veku. Čím skôr dieťa príde na terapiu, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa vývin dobehne, pretože sa rozvíjajú tie bunky mozgu, ktoré ešte neboli poškodené, a v prípade potreby aj tzv. „záložné bunky“, ktoré podporujú reč.
Rečový vývin sa začína už v prvých mesiacoch života:
- okolo 4. mesiaca sa objavuje žvatlanie a prvé vokály,
- v 6. mesiaci sa objavujú samostatné slabiky,
- v 8. mesiaci reduplikačné žvatlanie („baba“, „dada“) a gestá, ktoré dieťa používa na komunikáciu.
Prvé slová s významom sa objavujú približne v 12. mesiaci, a okolo 20. mesiaca dieťa začína tvoriť dvojslovné vety. Dvojročné dieťa by malo mať slovnú zásobu približne 50 slov.
Ak trojročné dieťa rozpráva jednoslovne a má len okolo 20 slov, jeho reč je na úrovni 14–16 mesiacov. V takom prípade môže intenzívna podpora doma a logopedická terapia pomôcť dieťaťu dohnať reč, pripraviť ho na čítanie, písanie a porozumenie zložitejším súvetiam.
Ak sú však oblasti centra reči výrazne poškodené, oneskorenie sa nedá úplne dohnať, čo môže viesť k trvalej poruche reči, problémom s učením a odkladu školskej dochádzky.
Aké faktory okrem nedostatku rozhovorov s rodičmi môžu spomaliť rozvoj reči u malých detí a prečo sa v súčasnosti stretávame s väčším počtom detí s oneskorenou rečou?
Rozvoj reči u detí ovplyvňuje kombinácia viacerých faktorov. Okrem napočúvania jazyka zo strany rodičov zohráva úlohu životný štýl a podmienky v ranom detstve. Moderné matky často čelia zvýšenému stresu, neistote alebo tlaku zabezpečiť materiálne podmienky pre rodinu. Znečistené prostredie, menej prirodzená strava a časté používanie elektroniky môžu tiež spomaliť vývin reči.
V minulosti mali tehotné ženy a malé deti stabilnejší rytmus života a viac času v prírode, čo podporovalo prirodzený vývin. Dnes je viac detí, ktoré potrebujú špecifickú podporu, obmedzenie času pri mobiloch či tabletoch, pravidelnú komunikáciu s rodičmi a cielené logopedické cvičenia. Takáto podpora pomáha dohnať oneskorenie reči a pripravuje dieťa na čítanie, písanie a porozumenie zložitejším súvetiam.
Vnímate rozdiely v rozvoji detí a výskyte rečových či vývinových problémov medzi deťmi z miest a z vidieka? Alebo to skôr závisí od prístupu konkrétnej rodiny?
Do veľkej miery to závisí od samotnej rodiny, jej hodnôt, prístupu k výchove a toho, ako pristupuje k technológiám či tráveniu času s deťmi. Aj v mestách sú rodiny, ktoré vedome obmedzujú obrazovky a venujú sa deťom intenzívne, a naopak.
Určité rozdiely však existujú. Na vidieku majú deti často viac prirodzených možností byť vonku a tráviť čas v pohybe, čo je pre ich vývin veľmi dôležité. V mestách je zase veľké množstvo krúžkov a aktivít, čo môže viesť k tomu, že deti sú viac zaťažované a vystavené tlaku na výkon. Často vzniká aj akési „pretekanie sa“ medzi rodičmi, aby ich dieťa bolo čo najúspešnejšie, čo môže na deti pôsobiť stresujúco.
Práve dlhodobý stres a psychický tlak doma, v škole aj v rámci voľnočasových aktivít majú výrazný vplyv na celkový vývin dieťaťa. V súčasnosti sa čoraz viac ukazuje, že duševné zdravie detí aj dospelých nie je v dobrej kondícii, a aj to je jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje ich vývin vrátane reči.
Je rozdiel medzi rádiom a televíziou? V čom je problém pri sledovaní televízie, keď aj tam sa rozpráva?
Rozdiel je zásadný. Skúste si zavrieť oči a počúvať rádio, automaticky sa vám zapne predstavivosť. V hlave si vytvárate obrazy, premýšľate nad dejom, pracujete so slovami. Rádio tak prirodzene rozvíja fantáziu, slovnú zásobu aj myslenie.
Pri televízii je to naopak obraz dominuje nad zvukom. Dieťa vníma najmä vizuálne podnety a sluch, ktorý je kľúčový pre rozvoj reči, sa dostáva do úzadia. Ak tento model podporujeme od malička, môže sa stať, že vývin sluchového vnímania najmä pre materinský jazyk bude pomalší.
Dnes sú navyše rozprávky oveľa rýchlejšie a dynamickejšie…
Presne tak. Rýchle strihy, množstvo podnetov a často aj agresívny obsah sú pre detský mozog veľmi náročné na spracovanie. Malé dieťa ešte nemá kapacitu tieto podnety filtrovať a pochopiť.
Kedysi boli rozprávky pomalšie, pokojnejšie, viac zamerané na dej a jazyk. Dnes je často dominantná akcia na úkor obsahu. Aj preto je dôležité vyberať, čo dieťa sleduje a najmä nezabúdať, že nič nenahradí živý rozhovor a spoločný čas.
Ak teda chceme, aby dieťa dobre a čisto rozprávalo, technológie by mali byť tabu?
Presne tak. Oveľa dôležitejšie je rozprávať sa a to tvárou v tvár. Osobný kontakt je nenahraditeľný. Večer je ideálny čas na spoločné rozhovory, rozprávať si, čo sa počas dňa stalo, čo dieťa potešilo, čo ho trápi alebo čo ho zarmútilo.
Takéto rozhovory majú obrovský význam. Dieťa si nielen rozvíja reč, ale zároveň sa učí spracovávať svoje emócie. Rodič sa stáva jeho oporou a bezpečím. V podstate jedným jednoduchým návykom, pravidelným večerným rozhovorom, podporíme viacero dôležitých oblastí vývinu naraz.
Keby ste mali dať jednu jedinú radu rodičom alebo budúcim mamičkám, čo by to bolo?
Jednoznačne by som odporučila nedávať dieťaťu mobil alebo tablet minimálne do jedného roka života. A aj neskôr by mali byť tieto technológie používané len veľmi obmedzene, napríklad na krátky videohovor s blízkymi. Určite by nemali slúžiť na hranie, pozeranie rozprávok či počúvanie obsahu. Na to má dieťa čas neskôr, keď dozrie jeho centrálny nervový systém.
Vývin reči je veľmi citlivý proces. Jazykový systém by mal byť prirodzene rozvinutý približne do štvrtého roku života. Preto je dôležité v tomto období minimalizovať negatívne vplyvy, ktoré by mohli vývin reči narušiť.
Vývin detskej reči dnes prechádza výraznými zmenami. Odborníci čoraz častejšie upozorňujú na pribúdajúci počet detí, ktoré začínajú hovoriť neskôr alebo majú ťažkosti s rozvojom jazykového systému. Jedným z hlavných dôvodov je zmena prostredia, v ktorom deti vyrastajú menej hovoreného slova, menej priamej komunikácie a naopak viac vizuálnych podnetov z obrazoviek.
Kľúč k zdravému vývinu reči zostáva prekvapivo jednoduchý. Dieťa nepotrebuje aplikácie ani digitálny obsah, ale predovšetkým blízky kontakt, rozhovor a spoločný čas s rodičom. Práve v každodenných situáciách, pri obyčajných rozhovoroch a spoločných chvíľach sa prirodzene buduje jeho jazyk, porozumenie aj schopnosť vyjadrovať emócie.
V čase, keď sú technológie prirodzenou súčasťou našich životov, tak možno o to viac platí, že to najdôležitejšie pre vývin dieťaťa sa odohráva mimo obrazoviek.
Autorka článku: Gabriela Martonová – Počkajme so smartfónom
PaeDr. Barbora Bunová, PhD., Klinická logopedička