Digitálne technológie sa stali prirodzenou súčasťou našich životov, no čoraz častejšie sa otvára otázka, aký vplyv majú na deti. O to viac v období, keď sú im vystavené už od najútlejšieho veku. V rozhovore s pediatrom MUDr. Chrenkom sa venujeme práve tejto téme: čo robia obrazovky s detským mozgom, ako ovplyvňujú ich vývin, správanie či zdravie, a akú úlohu v tom zohrávajú rodičia. Rozhovor prináša nielen odborný pohľad, ale aj silné osobné skúsenosti z ambulantnej praxe, ktoré ukazujú, že nejde o okrajový problém, ale o fenomén, ktorý zásadne formuje celú generáciu detí.
Vidíte rozdiely medzi deťmi dnes a pred niekoľkými rokmi, napríklad v súvislosti s technológiami?
Neviem to úplne jednoznačne porovnať tak, ako by sa možno očakávalo, pretože mám súkromnú prax od roku 2018, čiže moja skúsenosť nie je až tak dlhá.
Zásadnejší posun som však začal vnímať najmä po období pandémie COVID-19. Nehovorím, že COVID bol príčinou problémov, skôr ich výrazne urýchlil.
Najväčšou tragédiou podľa mňa neboli samotné obrazovky, ale sociálna izolácia. Deti stratili kontakt s rovesníkmi, s prirodzeným prostredím a obrazovky sa stali len sprievodným javom tejto situácie.
Ako vyzerá realita dnes – napríklad v čakárni?
Snažím sa vytvárať v čakárni prostredie bez obrazoviek, ale napriek tomu vidím, že najmä staršie deti sú veľmi často ponorené do mobilov. Zároveň som sa rozhodol, že v čakárni nemám televízor, hoci by to mohlo pôsobiť moderne alebo edukačne. Robím to zámerne, snažím sa minimalizovať kontakt detí s obrazovkami.
Počúvajú rodičia vaše odporúčania?
Vnímam, že je obrovský rozdiel medzi tým, keď rodičom niečo prikážete, a keď im to vysvetlíte. Opakovane im hovorím jednoduché pravidlo, do troch rokov žiadne obrazovky. Zároveň im to vysvetľujem na konkrétnych príkladoch. Napríklad hovorím, že jedna hodina scrollovania môže dieťa pripraviť približne o 700 interakcií denne. Detský mozog je v prvých rokoch ako špongia, všetko sa doňho zapisuje. Veľmi dôležité je aj to, že deti nás kopírujú. Keď vidia rodiča s mobilom, preberajú to správanie úplne prirodzene.
Aký význam majú prvé tri roky života?
Prvé tri roky života považujem za úplne kľúčové obdobie, ktoré sa už nedá neskôr dobehnúť. Rozdiel medzi interakciou s obrazovkou a reálnou interakciou s človekom alebo prostredím je zásadný a nenahraditeľný. To, čo dieťa zažíva v tomto období, sa hlboko zapisuje do jeho vývinu a neskôr sa to už nedá jednoducho zmeniť.
Môžu byť obrazovky pre malé deti aspoň „edukačné“?
Nepopieram, že sa deti môžu niečo naučiť, napríklad jazyk, ale vždy sa pýtam, za akú cenu. Lebo áno, dieťa si môže zapamätať nejaké slová alebo farby, ale zároveň sa môže učiť pasívnemu prijímaniu obsahu. A to je problém. Pretože mozog sa vyvíja aktívne, potrebuje interakciu, pohyb, reakciu, kontakt.
Ovplyvňujú obrazovky aj spánok a fyzické zdravie?
Áno, veľmi výrazne. Vidím to v praxi, deti majú narušený spánkový režim, horšie zaspávajú a ich spánok je nekvalitný. Obrazovky zároveň ovplyvňujú hormonálne procesy, napríklad tvorbu melatonínu, a stimulujú mozog podobne ako iné návykové látky. Dlhodobo to podľa mňa môže viesť k vážnym zdravotným problémom.
Čo sa deje so staršími deťmi a tínedžermi?
Často hovorím o digitálne stratenej generácii. U mnohých mladých ľudí vidím problémy v základných sociálnych zručnostiach, nevedia nadväzovať vzťahy, komunikovať ani riešiť konflikty. A to sú veci, ktoré by mali byť úplne prirodzené.
Je tlak na technológie zo strany okolia skutočne taký silný?
Áno, je to jeden z najväčších problémov. Rodičia často vnútorne nesúhlasia, ale podľahnú tlaku okolia. Myslím si, že riešením je osveta, otvorená spoločenská diskusia a podpora rodičovskej komunity. Musí to prísť zhora aj zdola, od odborníkov aj od rodičov.
Je pravda, že deti bez technológií budú zaostávať?
Tento argument ja považujem za mýtus. Naučiť sa ovládať technológie je otázka krátkeho času. Omnoho dôležitejší je zdravý vývin mozgu a schopnosť regulovať vlastné správanie. Mozog sa navyše vyvíja až do približne 21–28 rokov, čo znamená, že deti sú oveľa zraniteľnejšie voči vzniku závislostí.
Aké otázky by si mali rodičia položiť?
Ja rodičom odporúčam tri jednoduché otázky:
- Je moje dieťa šťastné?
- Prispievajú k tomu obrazovky, alebo skôr naopak?
- Je moje dieťa pripravené na obsah, ktorý môže na internete vidieť?
Najmä posledná otázka býva pre rodičov veľmi silná, keď sa nad ňou úprimne zamyslia.
Rozhovor s MUDr. Chrenkom ukazuje, že téma digitálnych technológií u detí nie je len otázkou modernej výchovy, ale zásadným faktorom ovplyvňujúcim ich budúcnosť.
Najkritickejšie obdobie predstavujú prvé roky života, keď sa formujú základné vzorce správania, myslenia aj vzťahov. Práve v tomto čase majú rodičia jedinečnú možnosť, a zároveň zodpovednosť, ovplyvniť smerovanie svojho dieťaťa. Aj keď tlak spoločnosti a technológií je silný, kľúčovým faktorom zostáva vedomé rozhodnutie rodiča. Nie dokonalosť, ale ochota premýšľať, meniť návyky a uprednostniť potreby dieťaťa pred vlastným komfortom môže byť tým, čo v konečnom dôsledku rozhodne.