Volám sa Gabriela Dobiašová a som hlasová pedagogička. Pomáham deťom aj dospelým objavovať a rozvíjať ich hlas – nielen v speve, ale aj v každodennej komunikácii. K deťom mám blízko z viacerých strán: som mama dvoch detí, učiteľka na ZUŠ a pracujem aj v oblasti hlasovej terapie. Vďaka tejto kombinácii vidím nielen ich každodenné radosti a starosti, ale aj to, čo ich zvyky znamenajú pre ich hlas, reč a budúcu komunikáciu.
Keď som začínala učiť, deti na chodbách čakali so smiechom, hrami či rozprávaním príhod. Z nudy vznikali nové kamarátstva.
Dnes, keď prejdem po chodbe, cítim sa niekedy ako duch. Deti sedia so sklonenými hlavami nad mobilmi. Sedávajú vedľa seba, ale každý je v inom svete. Smiechu ubudlo, pozdrav či očný kontakt je vzácnosť.
Ako učiteľke je mi to ľúto. Ako hlasovej terapeutke viem, čo všetko to môže priniesť aj do budúcnosti. Menej reálnych rozhovorov znamená slabšiu slovnú zásobu a menej tréningu reči. Zhrbený chrbát, stiahnutý hrudník a plytké dýchanie sa skôr či neskôr prejavia aj na hlase. A deti, ktoré si zvyknú unikať do mobilu, majú neskôr ťažšie hovoriť pred ľuďmi, zvládať trému či jednoducho povedať svoj názor nahlas.
Mobil nie je nepriateľ. Ale ak nahradí šibalstvá, smiech a obyčajné rozhovory, berie deťom niečo, čo im už nikto nevráti. Aj preto podporujem túto iniciatívu. Verím, že deťom vieme spoločne pomôcť objavovať aj iné svety než tie na obrazovke.
